Tak znie môj status na ICQ. Áno, som šťastná, veďv živote je toľko vecí z ktorých sa dá tešiť. Viem, pre mňa je toľahké, keď mi nič nie je, nič ma nebolí.
Viem, na svete, práve v tejto chvíli, ľudia umierajúod hladu či smädu. V postieľke teraz dieťa plače, že ho všetko bolí,má horúčku, či dostalo bitku od otca za zlé známky, alebo len preto, že otec jev zlej nálade, lebo je podgurážený.
Možno práve teraz sa stala niekde nehoda a všade jeplno krvi, do ovzdušia unikajú jedovaté plyny z nabúraného kamióna,sanitku treba zavolať, no pomocnej ruky nieto....
Teraz na operačnej sále leží človek, ktorému tátooperácia, buď život daruje, alebo mu ho vezme. U lekára čaká spokojnýčlovek, ktorého o chvíľku zastihne správa, že je smrteľne chorý, že jehoživot závisí na dobrote jeho rodiny, no i na ľuďoch, ktorý ho eštenepoznajú a možno ani nikdy nespoznajú. Ľudia, ktorí pomôžuz nezištnosti, čo majú dobré srdce a správnu krvnú skupinu.
Veľa dievčat a chlapcov práve zúfa, že sa so svojoupolovičkou rozišli, dostali kopačky, alebo že spolu byť nemôžu. Ich vysnívanýprinc, či princezná ich zranil, zranila, ľúbi iného, inú a na nich sa aninepozrie.
Viem, práve v tomto momente sa nachádza na svetepriveľa zlomených končatín a ešte viac zlomených sŕdc, no ja som šťastná.
Nechcem, aby to vyznelo tak, že mi nešťastie iných jeukradnuté, to veru nie. Len, čo svetu pomôžem, keď budem trúchliť, tým nikomunepomôžem. Radšej sa realizujem iným spôsobom, snažím sa okolo seba rozdávaťdobrú náladu a úsmev a svojim entuziazmom nakazím okoloidúcich.Zlepším deň, vytvorím peknú chvíľku. A možno si to niekto vezme k srdcua posolstvo bude rozdávať ďalej, posolstvo úsmevu...
A o tri roky, keď dosiahnem vek osemnástichrokov, veku plnoletosti, pôjdem darovať krv, aby som niekomu pomohla aj „hmotne“.
