Je to jednoduchý človek, pomáha pristavbách a privyrába si v našom zelovoci. Je vysoký, má asi 40,45rokov,je ženatý, má asi tri deti, svetlé oči, všetky zuby, račkuje a usmieva sana celý svet.
Do nášho zelovocu prišiel tak štyriroky dozadu. Mal ťažký život, keď bol malý, zomrela mu mama a on sa muselstarať o svojich mladších súrodencov. Žili z veľmi málo peňazí,vlastne iba živorili.
Keď sa v našej rodine stala prednecelými štyrmi rokmi tragická udalosť, zomrel mi tatino, pán zo zelovocu sarozhodol nám pomáhať. Aby sme to nemali také ťažké, ako to mal on kedysi...
Ľudia v jeho situácii mohli rozmýšľaťdvojako. Buď, že keď to zažili oni, nech to pocítia aj iní a vôbec, čo ichje do osudov iných, veď majú dosť aj svojich problémov, alebo, že nedovolia,aby aj iní mali taký ťažký osud ako mali oni. Väčšina ľudí by si vybrala tú prvúmožnosť, lebo je jednoduchšia, človek pre to nemusí urobiť nič a v podstatenemusí mať ani výčitky svedomia, veď tak koná vačšina populácie tejto planéty, ľahšiesi je človeka nevšímať, ako mu pomôcť ...
No pán zelovocár rozmýšľal inak,rozhodol sa pre tú druhú, náročnejšiu možnosť. Rozhodol sa nám pomôcť z tejpozície, ktorú má. Rozhodol sa pre to napriek tomu, že má ešte menšie zisky,ako mal. Je jednoducho dobrák. A my sa mu odvďačujeme iba veľmi málo,alebo aspoň ja by som mohla byť vďačnejšia...
Dáva nám zľavu, každý raz inú, no dnesto bolo najmenej 30 percent. No okrem zliav nám pomáha aj inak. Snažil sa námnájsť robotníkov na prerábanie bytu, niekoľkokrát (asi 3x) nás odviezol svojoudodávkou niekam, kam sme potrebovali ísť a stal sa maminkiným kamarátom. (ničviac, našťastie).
Pán zelovocár je jeden z ľudí,ktorí sú ochotní pomôcť bez očakávania odmeny, ktorým najväčšou odmenou ješťastie tých druhých. Je to veľmi dobrý človek, priam stelesnený anjel. Typčloveka, ktorý je vždy na porúdzi v núdzi, no aj keď ste z nej užvon.
Ďakujem Vámz celého srdca, veľa ste pre nás toho urobili, veľa ste nám pomohlifyzicky, no aj psychicky, hlavne maminke, no aj nám, jej deťom.