Ľudia, nenechajte si nikdy skákať po hlave. Keď Vám niečo vadí, keď vásniečo urazí, keď vám povie niekto niečo, čo nemal, povedzte to tomu človeku.Netvárte sa, že sa nič nedeje, netvárte sa, že Vám to nevadí. Povedzte mu to,aby ten človek vedel, že užprekročil hranice únosnosti. Neusmievajte sa naňho ako slniečko na hnoji, lebovtedy si nemá ani ako uvedomiť, že spravil chybu a Vy sa môžete potomštvať koľko len chcete, aj tak tým nič nedosiahnete.
Môže Vás to iba ubíjať zvnútra., môžete byť z toho nešťastní. Môžete plakať,môžete kričať, môžete nadávať, môžete robiť, čo len chcete, no aj tak sa Vám, ten čo Vás tak zranil, za to neospravedlní, lebo nebude mať dôvod sa cítiť za niečovinný. Jediné, čo Vám môže pomôcť je porozprávať sa s tým človekom,hoci otvárať témy, čo už sú dávno ukončené je niekedy ťažké, ale budete to musieťvedieť dokázať, lebo je to ten jediný spôsob.
Však každý sme jedinečný, každý máme svoje kvality. Nestrácajte pretoodvahu a sebavedomie, necíťte sa menejcennými len preto, lebo niekto iný je v tej a v tej veci,aktivite lepší, šikovnejší, či má viac skúseností. Možno je pravda, že iní sú v tomlepší ako Vy, ale zas oni nedokážu to, čo viete Vy!!!
Nebuďte pod papučou. Dokážte, že aj keď nie ste dokonalí, no to nie je nik, máte kvality, čo iní nemajú, máte vlohy,ktoré iným chýbajú...
A dotyčný človek to, čo povedal, či urobil možno nemyslel zle, jednoducho toz neho vyhŕklo, možno si neuvedomil, že práve toto je to, na čom Vámtak veľmi záleží, vec na ktorú ste hákliví. Vec, o ktorej ste si mysleli,že ak už nik iný, tak aspoň on/ona to pochopí...
Jednoducho pokúste sa to vyriešiť, začať rozhovor na tú tému, vymedziťpravidlá a hlavne určite nie sa topiť v slzách a čakať, že to vášmu "vinníkovi" dôjde. Lebo síce empatia je pekná vec, ale nie každý ju má a eštemenej ľudí ju vie použiť...